Dnes » 18 / 7
Zajtra » 16 / 7
Pozajtra » 12 / 7
streda 20. októbra 2021 - Meniny má Vendelín
Aplikácia mesta » Google Play App Store
Mesto Nová Dubnica

Jozef Pobočík-Výrobca ľudových hudobných nástrojov, spevák, člen folklórnej skupiny Bukovina z Brvnišťa

Piatok 22. októbra o 17:00 hod. , kultúrna beseda, Nová Dubnica ( vstup zadným vchodom)

Jozef Pobočík - Výrobca ľudových hudobných nástrojov, spevák, člen folklórnej skupiny
Bukovina z Brvnišťa 

Viete o tom, že po fujare trombite bola do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho
dedičstva Slovenska zapísaná aj rífová píšťala Slovenska? Je to tradičný hudobný nástroj
z Papradnianskej doliny a veľkú zásluhu na jej zviditeľnení má aj Jozef Pobočík. Na prednáške
vám porozpráva o výrobe ľudových hudobných nástrojov, predstaví vám rôzne druhy fujár, píšťaliek
a budete si môcť vyskúšať aj hru na ne.

Jozef Pobočík o sebe povedal:
„Zvuk rífovej alebo prednej koncovej píšťaly sa v časoch môjho detstva ozýval zo všetkých kútov
Brvnišťa najmä za pokojných letných podvečerov. Pamätám si slnečné nedeľné dopoludnia, keď
sa chlapi z horného konca v čistučkých bielych košeliach, s rífovkami pod pazuchou, schádzali na
moste a predvádzali svoje umenie. Niektoré boli rozsušené a tak ich bolo treba v Papradnianke
namočiť, aby sa „spučali“. Tradícia hry na tieto nástroje tu bola taká bohatá, že nás v okolí niekedy
volali aj „píščelkári“. To však bola história. Legendy, ale aj tradície sa postupne vytratili a v dedine
naraz nebol žiadny výrobca ani hráč na rífovú píšťalu. Aj táto skutočnosť ma viedla k tomu, že som
v čase imobility po ťažkej autohavárii v roku 1994 siahol po rífovke, ktorú mi dal kedysi otec. Postupne
som vyrobil prvé koncovky, šesťdierkové píšťaly, a hoci mali svoje nedostatky, každá nová skúsenosť
ma posunula ďalej. Tak som sa dostal až k výrobe prvej fujary - ladenie „A“, ktorá mi doteraz visí nad
hlavou v dielni. Keď konečne vydala prvé tóny, bol to pocit, aký sa neopakuje, pozná ho určite každý
výrobca. Bez pátosu môžem povedať, že hra na tieto nástroje ma chytila naplno a zrejme na celý 
život – zainteresovaní vedia, čo mám na mysli. V mladosti som trinásť či štrnásť rokov hrával v tanečnej
kapele a hrávam na viaceré nástroje, ale píšťaly a fujara majú v mojom živote výnimočné miesto. 
Zdobiť plastickými námetmi a výjavmi z pastierskeho života som začal niekedy na prelome tisícročí a hoci
som začul aj odporcov tejto techniky, je to pre mňa aj hold fujare a spôsobu života našich ľudí. 
Záverom len toľko - kto sa pred dokončením zvukotvornej časti nástroja nevie dočkať prvého fúknutia
do štrbinky, komu poskočí srdce, keď po dlhých kilometroch objaví krásnu – tú pravú – bazičku, kto zažil
pocit, keď sa jeho nástroj rozozvučí v rukách dobrého muzikanta, vie o čom je reč aj keď slová tu vôbec
netreba“. 

Vstup voľný.