História mesta
Nová Dubnica leží v malebnom Považí v Ilavskej kotline, ktorá sa tiahne od severovýchodu na juhovýchod. Mesto je moderné, mladé, budované v päťdesiatych rokoch, história je krátka a úzko spätá s najbližším okolím v Ilavskej kotline. Vznik mesta Nová Dubnica je spojený s rozširovaním sa strojárskych závodov v Dubnici nad Váhom.
Ako rástla výroba v týchto závodoch, zvyšoval sa aj počet zamestnancov. Doterajšie ubytovacie kapacity Dubnice nestačili, novým pracovníkom a ich rodinám bolo potrebné zabezpečiť bývanie. S výstavbou Novej Dubnice sa začalo podľa projekčného návrhu vypracovaného umeleckým ateliérom arch. Jiřího Krohu v roku 1951. O dva roky neskôr bol vybudovaný prvý objekt, domov mladých.
V roku 1956 bola otvorená prvá materská škola. V tom istom roku sa začala aj kultúrna činnosť otvorením kina Mier, ktoré slúžilo nielen premietaniu filmov, ale aj na poriadanie tanečných zábav. Neskôr v ňom boli vytvorené priestory pre reštauráciu a jedáleň. Samostatnou obcou sa sídlisko, patriace pod samosprávu Dubnice stalo 1. januára 1957, kedy dostalo názov Nová Dubnica. Po vzniku mesta sa budovala obchodná sieť, vznikla telovýchovná jednota a osvetová beseda, v ktorej bola obyvateľom k dispozícií knižnica. V tom čase vyšlo aj prvé číslo miestneho spravodajcu Hlas Novej Dubnice.
Prvé panoramatické kino – postavené v 70. rokoch
Mesto Nová Dubnica začala s výstavbou v roku 1951 podľa slávneho českého architekta Jiřiho Krohu.
Prvé osídlenie občanmi v roku 1953.
Ako samostatná obec vznikla v roku 1957.
Svoj štatút mesta dostala v roku 1960.
Prvá miestna kronika je vedená od roku 1952.
Prvou listinou je štatút mesta z roku 1960.
Mesto sa rozrástlo o štvrť Miklovky, v ktorej od roku 1970 dodnes vyrástlo takmer 750 rodinných domov formou individuálnej bytovej výstavby.
Obec Nová Dubnica sa vybudovala 3,5 km južne od Dubnice nad Váhom na pôvodných katastrálnych územiach lokalít Veľký Kolačín, Dubnica nad Váhom a Trenčianska Teplá odčlenením časti poľnohospodárskej pôdy extravilánu týchto obcí v dohodnutom výmere: Veľký Kolačín 64 ha 60 árov a 69 m²; Dubnica nad Váhom 4 ha, 13 árov a 94 m² a Trenčianska Teplá 274 ha 77 árov a 55 m².
Skutočné odčlenenie katastrálneho územia obce Trenčianska Teplá definitívne predstavovalo 288 ha 29 árov a 60m², odčlenenie cesty z katastrálneho územia Dubnice n/V 13 ha 52 árov a 5 m².
Zakladacia listina:
Smerný územný plán výstavby sídliska bol prijatý 7. 2. 1952. Zástavbový plán sídliska schválil KNV 9. 7. 1952 stavebný obvod určil 15. 7. 1952. Vyvlastnenie pozemkov pre l. etapu výstavby o výmere 95 ha a 5 m² sa začalo 14. 8. 1952.
S vlastnou výstavbou sa začalo v septembri 1952. Celá výstavba bola rozdelená na jednotlivé etapy – súbory, územne presne zakreslené a stavebne časovo ohraničené. Navrhnuté stavebné bloky boli vyprojektované s označením (neexistovali názvy ulíc) veľkými písmenami abecedy, indexovým lomítkom i arabskou číslicou. Celkový náklad na výstavbu sídliska mal dosiahnuť 548 mil. Kčs. 
V dobe vzniku išlo o najväčšiu investičnú bytovú akciu na Slovensku. Ako prvé sa teda začiatkom septembra 1952 začali stavať dve slobodárne - dva voľne stojace šesťposchodové bloky T 20/52 v kapacite 184 bytových jednotiek, ktoré mali slúžiť pre ubytovanie absolventov učilišťa a stavebných robotníkov.
V prvej etape výstavby v rokoch 1953-1954 sa malo celkovo dokončiť 476 b.j. T13/52, ktoré sa mali vykurovať z dvoch provizórnych kotolní na slobodárňach. Stavebný výmer z 23. marca 1953 bol v l. etape vydaný pre 128 b.j. umiestnených v 15 – tich objektoch; celkový náklad stavby na kľúč predstavoval 40. 850 000.-Kčs.39. Prvých 25 bytov v sektore T 13 bolo odovzdaných v októbri 1954. Výstavbu prevzali Pozemné stavby, závod 714, Trenčín. Vedenie stavby prevzal Ing. Prízemin.
Centrálny stavebný dozor vykonávali: KNV– referát pre výstavbu Žilina, MNV – technický referát Dubnica n/V, ONV – finančný referát Ilava a Okresná národná poisťovňa Ilava. Projektantom mesta v zastúpení bol ing. arch. Bartsch. Kolaudácia 184 b.j. T 20/52 a 128 b.j. T 13/52 kvôli problémom so zapojením bytov na elektrické vedenie reálne prebehla až v júni 1955.
V lete 1954 sa začala stavať ústredná maltáreň, garáže, desaťtriedna I. ZDŠ a materská škôlka. Deti prvých obyvateľov spočiatku navštevovali ZDŠ v Kolačíne. 
Vlastná provizórna trieda bola v roku 1954 umiestnená v suteréne slobodárne č.23. Súčasťou súboru A1 a A2 bola výstavba 4 atypických blokov AT 30 a AT 32 v prízemí ktorých už boli projektované obchody a služby. Projektovo boli v roku 1956 schválené aj súbory C1 a C2.
Poštový a telegrafný úrad pre sídlisko bol otvorený 30. 5. 1955 v prízemí súboru SA 1. a bolo mu pridelené vlastné poštové smerové číslo. Zamestnával 2 doručovateľky (jednu pre obce Veľký a Malý Kolačín) a 1 silu do telefónnej ústredne. Vedúcou bola E. Košíková. Na poštovom úrade bola i platobňa Slovenskej štátnej sporiteľne.
Keďže ešte nebol vypracovaný centrálny ( záväzný ) smerný plán a všetko sa budovalo v závislosti od poskytnutých investícií etapovito, za bytovou výstavbou logicky viazlo budovanie verejných priestorov závislých na vypracovaní celkového riešenia zástavby. Je preto pochopiteľné, že v budúcom meste fungovalo máločo: chýbali obchody, doprava, kúrenie, pitná voda, elektrina, kanalizácia, neexistovali chodníky.
Sprievodným javom budovania bolo ustavičné blato a bahno a ponosy obyvateľov až na najvyššie štátne orgány. Bytov bolo žalostne málo a sprievodných problémov budovania žalostne veľa. Expanzívnejšia výstavba sídliska nastala až začiatkom roku 1957. Do konca januára bola odovzdaná provizórna kotolňa a 594 b.j. Na námestí už stáli 4 päťposchodové domy, provizórny dom kultúry so závodnou kuchyňou a po neexistujúcej ceste začal premávať autobus do Trenčianskej Teplej. Sídlisko sa budovalo na hranici dvoch krajov, preto bolo nutné vyriešiť aj otázku nového administratívneho rozdelenia územia, určiť nové hranice okresov a krajov (nakoľko Trenčianskou Teplou končil okres Trenčín a Bratislavský, neskôr Západoslovenský kraj), nový celok pripadol Ilave a Stredoslovenskému kraju.
Slávnostný akt odovzdania Novej Dubnice ustanovením MNV sa odohral 2. júna 1957. Výbor MNV začal pracovať o deň neskôr.